5.1 Varnášrama dharma - usporiadanie spoločnosti
Varny – védsky spoločenský poriadok
Ašrám – duchovné stavy človeka
5.2 Štyri ciele v živote človeka
आ |
इ |
ई |
उ |
ऊ |
ऋ |
ॠ |
ऌ |
ॡ |
ए |
ऐ |
ओ |
औ |
अं |
अः |
|
||||||
ā |
i |
ī |
u |
ū |
ṛ |
ṝ |
ḷ |
ḹ |
e |
ai |
o |
au |
aṁ |
aḥ |
|||||||
|
|
|
|
क |
ख |
ग |
घ |
ङ |
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
ka |
kha |
ga |
gha |
ṅa |
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
च |
छ |
ज |
झ |
ञ |
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
ca |
cha |
ja |
jha |
ña |
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
ट |
ठ |
ड |
ढ |
ण |
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
ṭa |
ṭha |
ḍa |
ḍha |
ṇa |
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
त |
थ |
द |
ध |
न |
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
ta |
tha |
da |
dha |
na |
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
प |
फ |
ब |
भ |
म |
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
pa |
pha |
ba |
bha |
ma |
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
य |
र |
ल |
व |
|
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
ya |
ra |
la |
va |
|
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
श |
ष |
स |
|
|
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
śa |
ṣa |
sa |
|
|
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
|
ह |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|||||||
|
|
|
|
|
ha |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|||||||
Šruti doslova znamená, čo je počuté. Majú pôvod v božskom, nie sú vytvorené človekom.
Tu patria védy a védanta.
Smriti znamená to, čo bolo zapamätané. Sú produktom ľudského intelektu. Sú založené na spomínaní. Všetky skripty, ktoré nie sú klasifikované ako šruti (božské) a sú založené na poznaní véd, sa nazývajú smriti.
Patria tu:
·
dharma šástry:
Manu (zákony pre Satjajugu)
Yagjnavalkya (zákony pre Trétajugu)
Sankha (zákony pre Dvaparajugu)
Parasara (zákony pre Kalijugu)
· Mahabhárata
· Rámajána
· Purány
Védy pozostávajú zo štyroch védskych zbierok. Každá véda obsahuje:
Autor: Agni riši
Vzťah: brahmačárja ašrám
Autor: Angirá riši
Vzťah: grhastha ašrám
Autor: Aditja riši
Vzťah: vánaprastha ašrám
Autor: Váju riši
Vzťah: sannyása ašrám
Mahamuni Parasara, manžel Satjavati a otec Vjasadévu. Maitreja bol Mahamuniho Parasaru žiak, takže Vjása a Maitreja boli veľmi blízki priatelia.
Bol prítomný tiež počas Bhišmovej smrti. Bol duchovným majstrom Maharádžu Džanaka a veľký oddaný Pána Šivu.
Znamenajú historické spisy.
Rozhovor duchovného majstra Šukadévu Gosvámiho a kráľa Maharáju Paríkšita na brehu Gangy v dvanástich spevoch. Šukadéva odpovedá Parikšítovi na otázky o zmysle života. Pri rozhovore sú prítomní i mnohí svätci, jedným z nich je Súta Gosvámi, ktorý tento príbeh prerozprával v posvätnom háji Naimišáranyi skupine mudrcov, vedených Šaunakom Rišim. Bhágavata purána je oslavná báseň o Pánovi Krišnovi a jeho skutkoch.
1. Miluj boha z čistého srdca.
2. Najlepšie plníš dharmu, ak sa v živote riadiš etickými zásadami.
Nezľavuj z nich, pokiaľ si nažive.
3. Ak chceš čokoľvek vykonať, pusť sa do diela s pevným odhodlaním,
a uspeješ.
4. Konaj dobro. Ani v myšlienkach sa nezaoberaj podlými činmi
a nedopúšťaj sa ich.
5. Ak si sa vydal na cestu, nedaj sa v polovici odradiť prekážkami.
Prekážky sú ako tŕne na ruži. Nie je ruža bez tŕnia a nie je cesta
bez prekážok. Prekonávaj ich a pokračuj k cieľu.
6. Spoliehaj na vlastné sily a nebuď závislý na iných. Ver svojím
schopnostiam, a Boh ti pomôže.
7. Úspech tvojho konania záleží na sile tvojho vnútorného presvedčenia
a na sebadisciplíne. Nestrácaj odhodlanie a nikdy sa nevzdávaj.
8. Nestačí udržiavať vonkajšiu čistotu. Pravidelná vnútorná očista je rovnako
dôležitá.
9. Nebuď pokrytecký, neklam. Pravda víťazí.
10. Preukazuj dobro všetkým živým tvorom, pomáhaj kde môžeš. Tým,
že pomáhaš druhým, pomáhaš i sebe.
11. Vyvaruj sa nadutosti a povýšenosti. Považuj všetkých ľudí za seberovných.
12. Ćokoľvek, o čom si mysliš, že je tvoje, ti patrí len dočasne. Preto sa osloboď od
pýchy nad tým, že niečo máš.
13. Nezakladaj si na svojom majetku, postavení alebo vedomostiach. Vždy sa nájde niekto ,
kto je viac ako ty.
14. Buď poctivý a o nič neprídeš. Každá nepoctivosť zle končí.
15. Nechváľ sa, chváliť ťa majú iný. Veľkosť spočíva nie vo velikášstve, ale
v skromnosti.
16. Nedaj sa odradiť problémami. Rieka pozemského života preteká medzi brehmi šťastia
a žiaľu. Kto v nešťastí stráca odvahu , nikdy nedosiahne cieľ.
Nestrácaj dôveru a plň ďalej svoje povinnosti.
17. Čo môžeš vykonať dnes, neodkladaj na zajtra. Uskutočňuj svoje správne predsavzatia
okamžite, pretože nevieš, čo sa môže stať v nasledujúcej chvíli.
18. Buď si neustále vedomý , že všetci sú si rovní, a jednaj so všetkými s rovnakou
úctou. Buď ľuďom prospešný. Ak človek nie je prospešný druhým, nemá jeho život
zmysel.
19. Všetky pôžitky sú pominuteľné. Nenechaj sa zlákať ich klamným zdaním. Skutočná
radosť spočíva v radosti, ktorú spôsobuješ iným. Slúžiť životu je zmysel života.
20. Neplytvaj časom. Každá sekunda je vzácna a nenahraditeľná. Čas na nikoho nečaká
a minulosť sa nevracia. Ak meškáš, zmeškáš. Využívaj čas zmysluplne.
21. Každý má svoje prednosti a svoje chyby. Chyby si nevšímaj a ber si príklad
z predností. Od každého sa môžeš naučiť niečomu užitočnému.
22. Ak dopustíš, aby sa v tebe uhniezdili zlé návyky, ťažko sa ich zbavíš.
Zlozvyk je schopný zničiť človeku život. Vyhýbaj sa toxikománii:
tabaku, drogám, alkoholu, lebo prídeš o zdravie, o rodinu a o priateľov
Pestuj zvyky, ktoré ti uľahčia zmysluplný život.
23. Vstávaj pred východom slnka a vykonaj svoju duchovnú sádhanu.
Jej blahodarný účinok ťa bude sprevádzať po celý deň.
24. Buď striedmy v jedle. Prejedanie a pôžitkárstvo vedie k lenivosti a k chorobám.
25. Preukazuj úctu rodičom, učiteľom a Majstrovi. Ži v láske a harmónii s bratmi ,
sestrami a so všetkými príbuznými.
26. Dodržuj slovo, i keby ťa to malo stáť život.
27. Nech tvoje skutky zodpovedajú tvojím slovám.
28. Nemárni čas jalovým táraním. Hovor veci ktoré majú význam.
29. Buď verný svojmu životnému partnerovi. Vyhýbaj sa situáciám,
ktoré by ťa mohli zviesť k nevere.
30. Nesúď, nerozhoduj a nekonaj na základe prvého dojmu. Počkaj,
pokiaľ o veciach nezískaš hlbšie znalosti. Ušetríš si tým mnoho nepríjemností.
31. Nesplatené dlhy rozvracajú i pevné priateľstvá. Lepšie je dať ako požičať
a potom byť zatrpknutý voči dlžníkovi, ktorý nesplatil dlh. Dávaj z čistého srdca
ale dobre zváž, komu čo dávaš.
32. Zbytočné hromadenie hmotných statkov sa stáva bremenom. Majetok je pominuteľný,
pretože Lakšmí, bohyňa bohatstva, je vrtkavá. Najužitočnejší je ten majetok, ktorý
rozdáš tým, ktorí ho potrebujú a na duchovné účely.
33. Nevypúšťaj z úst veľké slová, ktoré by si neskôr mohol ľutovať. Nedopúšťaj sa
činov, ktoré majú za následok stratu cti alebo zasievajú semeno nesváru.
34. Vyhýbaj sa zbytočným hádkam a zlej spoločnosti. Stýkaj sa s dobrými a múdrymi ľuďmi.
35. Nikdy nehovor škaredo o rodičoch a o Majstrovi a nepočúvaj tých, ktorí o nich
nepekne hovoria.
36. Nevyžívaj sa v bedákaní nad svojimi ťažkosťami. Nerob si z ľudí nepriateľov zbytočnými
chybami.
37. Zasadzuj sa zo všetkých síl o to, aby sa šírili a uskutočňovali etické ideály. Prispeješ tým k
harmónii vo svete.
38. Uč sa kontrolovať svoje chúťky, nedopusť, aby sa zmysly stali tvojimi poručníkmi.
39. Pohodlnosť patrí medzi najväčších nepriateľov človeka. Bez úsilia ničoho nedosiahneš.
Odnauč sa byť lenivý.
40. Nenechaj sa vláčiť vášňami. Nebuď ako slon, ktorý sa ženie za papierovou atrapou slonice
a spadne do pasce, alebo ako čmeliak, ktorý sa opitý vôňou lotosu zabudne pri západe slnka v
jeho uzatvárajúcom sa kvete a zahynie, ani ako nočný motýľ, ktorý sa bezhlavo vrhá do plameňa
sviečky a zhorí. Nedopusť, aby ťa svetské žiadostivosti odvádzali od túžby po
duchovnom poznaní. Usiluj sa o rozvoj svojho vedomia.
41. Neprieč sa prírodným zákonom a neporušuj prírodnú rovnováhu. Kto jedná proti prírode,
privoláva na seba nemilosrdnú pomstu.
42. Nepotápaj sa po perly, keď sa na mori vzdúvajú vlny.
43. Ber si príklad zo svätcov a významných osobností. Každý je sám strojcom svojho šťastia,
na tebe záleží čo urobíš so svojím životom.
44. Ak niekto káže o Najvyššom Poznaní bez toho, aby k nemu došiel, žije v nevedomosti. Aj
najučenejšie reči sú nemúdre, ak nie sú podložené skúsenosťou poznania.
45. Nestačí obliecť sa do oranžového rúcha a odísť do ústrania. Unikať od sveta
nemá cenu, pokiaľ človek nie je vnútorne prečistený a nechová sa podľa etických zásad.
46. Nechoď tam, kde nie si vítaný.
47. Nadobúdaj majetok poctivo, vlastnou prácou a užívaj ho k obecnému prospechu.
48. Dávať je radostnejšie ako brať.
49. Neubližuj živým tvorom. Kto trápi, bude trpieť.
50. Chovaj sa k ostatným s ohľadom, akého by si sa rád dočkal od nich. Všetko čo činíš sa ti vráti.
51. Miluj každého živého tvora aspoň tak, ako miluješ sám seba.
52. V každej živej bytosti je božie svetlo. Služba živým tvorom je služba Bohu.
53. Všetky živé tvory dokážu spať, jesť, piť a rozmnožovať sa. Rozdiel medzi zvieraťom a človekom
spočíva v tom, že človek je schopný v sebe poznať božiu podstatu a uskutočniť ju.
54. Sebarealizácia sa uskutočňuje prostredníctvom lásky.
55. Poznanie je bez hraníc. Je nezmerné ako oceán. Ponor sa do neho! Život je krátky a čas beží. Než stačíme získať skúsenosť, je život preč. Preto nezostávaj v minulosti a budúcnosť učiň prítomnosťou. Prebuďte sa bratia a sestry, a naplňte svoju ľudskú dharmu.
Joga je veda:
· o tele
· o mysli
· o vedomí
· o duši
Joga umožňuje poznať a pracovať s tromi základnými silami kozmu, medzi ktorými nastoľuje rovnováhu a zjednocuje ich:
· krija šakti
· džnána šakti
· ičha šakti
· Sila, energia / slabosť, nedostatočnosť energie
· Uvoľnenosť / napätosť, kŕč
· Kľud, pokoj / nepokoj
· fyzická sila a vytrvalosť
· uvoľnené a vláčne telo
· schopnosť relaxovať, šetrenie s energiou
· pocit vitality
· voľné prúdenie prány , neexistencia blokov
· „pevné nervy“
· čisté myšlienky, kontrola nad myšlienkami
· pozitívne myslenie
· pokoj v mysli
· bdelosť, odstup od myšlienok
· schopnosť zmeniť postoj, prijať iné názory, deegoizácia
· schopnosť rozlišovať
· kontrola nad emóciami, vásanami
· citová vyrovnanosť
· ánanda
Sila konania – guna radžas – princíp Brahma – Brahma šakti
Sila poznania – guna satva – princíp Višnu – Višnu šakti
Sila vôle – guna tamas – princíp Šiva – Šiva šakti
Čin dáva vznik novej kvalite → nová kvalita prináša poznanie → poznanie prináša vôľu zmeniť →s vôľou zmeniť môže prísť čin atď.
Neprejavený paramátma (brahman) je sat – čit - ánanda.
· Sat – bytie samo o sebe, absolútna existencia brahman.
· Čit – vedomie seba, ako celého brahman.
· Ánanda – blaho, šakti z ktorej vznikli tri sily (ičča - krija - džnána).
Zlúčením ičča šakti, krija šakti a džnána šakti v spojení s tromi gunami vzniklo logos – slovo – AUM – ÓM.
A – Brahma – krija šakti – sila tvorenia (kreativity)
U – Višnu – džnána šakti – sila poznania
M – Šiva – ičča šakti – sila vôle
„Zvukom“ ÓM sa brahman prejavuje a vzniká prakrti (príroda, mája):
· čas – kali
· priestor –déša
· atóm – anu (prvotná vibračná štruktúra vesmíru)
Anu je presvecovaná svetlom díp (svetlom poznania, božou láskou, duchom svätým).
Atóm – nevedomá hmota – tamas – odpudivá sila
Svetlo – poznanie, láska, božie vedomie ožarujúce hmotu – satva – príťažlivá sila
Pohyb medzi avidjá a vidjá – nepokoj – radžas. Príťažlivé sily medzi prakrti a purušou.
Odrazené Svetlo od hmoty je puruša. Ten, kto pochopí tento proces, je synom božím.
Je nemožné v tele poznať paramátma, ale je možné poznať „odrazené“ svetlo, purušu a stotožniť to s átma. A to je mókša. Opačný prípad je stotožnenie sa s prakrti. Tento dej sa odohráva v priestore mahát – srdce.
Čita – díp
Čitta – mahát, vedomie
Všetko v prakrti, v hmotnej prírode, v prejavenej šakti má tri vlastnosti, tri guny:
· guna tamas
· guna radžas
· guna satva
Z kvalít prakrti a spojením prakrti a puruši sa vyčleňujú základné tattvy:
· budhi
· ahamkára
· manas
Lóka je svet alebo stav, úroveň v ktorom sa nachádza vedomie. Existuje sedem zostupných a sedem vzostupných lók. Prvá vzostupná lóka je Bhulóka.
· dévovia - obyvatelia vzostupných lók
· asurovia - obyvatelia zostupných lók
· Satja juga
· Tretá juga
· Dvápara juga
· Kali juga
Sú štyri varny, na ktoré sa rozdeľuje spoločnosť:
Okrem toho sú v spoločnosti takzvaní nedotknuteľní – čandála (pojedači psov)
Ľudský vek sa rozdeľuje na štyri obdobia, duchovné stavy – ašrám:
· tapas
· satja
· šauča
· daya
1. Uvoľňovanie šije – Neck Relaxation
Názov |
Sanskrit |
Translit |
Bídža |
Translit |
Múládhára |
मूलाधार |
mūlādhāra |
लँ |
la |
Svádhišthána |
स्वाधिष्ठान |
svādhiṣṭhāna |
वँ |
va |
Manipúra |
मणिपूर |
maṇipūra |
रँ |
ra |
Anáhata |
अनाहत |
anāhata |
यँ |
ya |
Višudhí |
विशुद्धी |
viśuddhī |
हँ |
ha |
Ádžná |
आज्ञा |
ājñā |
ॐ |
om |
Bindu |
बिंदु |
biṁdu |
|
|
Sahasrára |
सहस्रार |
sahasrāra |
ॐ |
om |
अ |
आ |
इ |
ई |
उ |
ऊ |
ऋ |
ॠ |
ऌ |
ॡ |
ए |
ऐ |
ओ |
औ |
अं |
अः |
a |
ā |
i |
ī |
u |
ū |
ṛ |
ṝ |
ḷ |
ḹ |
e |
ai |
o |
au |
aṁ |
aḥ |
|
|
|
|
|
क |
ख |
ग |
घ |
ङ |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ka |
kha |
ga |
gha |
ṅa |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
च |
छ |
ज |
झ |
ञ |
|
|
|
|
ॐ |
|
|
|
|
|
|
ca |
cha |
ja |
jha |
ña |
|
|
|
|
om |
|
|
|
|
|
|
ट |
ठ |
ड |
ढ |
ण |
|
|
|
क्ष |
ज्ञ |
ळ |
|
|
|
|
|
ṭa |
ṭha |
ḍa |
ḍha |
ṇa |
|
|
|
kṣa |
jña |
ḻa |
|
|
|
|
|
त |
थ |
द |
ध |
न |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ta |
tha |
da |
dha |
na |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
प |
फ |
ब |
भ |
म |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
pa |
pha |
ba |
bha |
ma |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
य |
र |
ल |
व |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ya |
ra |
la |
va |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
श |
ष |
स |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
śa |
ṣa |
sa |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ह |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ha |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ॐ नमः शिवाय
om namaḥ śivāya
Óm, Šiva, Tebe sa klaniam a vzdávam svoju úctu.
गायत्री मन्त्र
ॐ भूर्भुवः स्वः
तत्सवितुर्वरेण्यम्
भर्गोदेवस्य धीमहि
धियोयोनः प्रचोदयत्
gāyatrī mantra
om bhūrbhuvaḥ svaḥ
tatsaviturvareṇyam
bhargodevasya dhīmahi
dhiyoyonaḥ pracodayat
ॐ त्र्यम्बकं यजामहे सुगन्धिं पुष्टिवर्धनम्
उर्वारुकमिवबन्धनान् मृत्योर्मुक्षीय मामृतात्
om tryambakaṁ yajāmahe sugandhiṁ puṣṭivardhanam
urvārukamivabandhanān mṛtyormukṣīya māmṛtāt
Ganesha mantry
जय गणेश जय गणेश जय गणेश देवा।
माता जाकी पार्वती पिता महादेवा
jaya gaṇeśa jaya gaṇeśa jaya gaṇeśa devā |
mātā jākī pārvatī pitā mahādevā